Hardcore Gangbang
The Training Of O
Bound Gods
o mně  l  podpořte mě  l  fotografie  l  video  l  povídky  l  návody  l  odkazy  l  užitečné programy  l  návštěvní kniha  l  ICQ list  l  bazar  l  English

Veronika

Autor: neznámý

Hodnocení

1234567

Ako som si myslel, že mi v manželstve nič nechýba...) Bolo krátko pred Vianocami. Sedeli v jednej malej kaviarni s Alexom a jeho právničkou. Popíjal som kávu a rozmýšľal o podrobnosti projektu o ktorom sme rokovali. Termíny boli dosť tesné. Alex bol môj spolužiak zo strednej školy. Vždy sme dobre vychádzali. Bol to typ "svetáka". V škole sa s učením moc netrápil. Hm, zato ja áno. Už vtedy sme robili obchody. S riešením ročníkového projektu si nemusel robiť ťažkú hlavu a ja som si zase prilepšil rozpočet. Po škole začal podnikať a dnes, čo viem bol nejakým spôsobom zapojený aspoň do desiatky rôznych spoločností. Ja som mal menšiu firmu so zopár zamestnancami zameranú na počítačové technológie, hlavne na vývoj špeciálnych programov na zákazku. Projekt, o ktorom sme sa práve bavili, znamenal prepojenie niekoľkých jeho podnikov, plánovanie výroby atď. Právnička mala k zmluve nejaké výhrady, ktoré sme postupne preberali. Sedel som k nej tak blízko, že som cítil jej parfém. Bola to celkom kočka. "Mrcha Alex, má šťastie ešte aj na právničky," pomyslel som si. Mne robí zmluvy kolega. Alex sa nudil. Ja pravdu povediac tiež, pretože som tomu poriadne nerozumel. Konečne sme sa dohodli. Museli sme spísať ešte nejaký dodatok, kde sa nám už beztak takmer krkolomné podmienky, ešte sprísnili. A navyše časť peňazí nám chceli previesť okamžite, ešte tento rok. "Budem si musieť zohnať nejakého dobrého daňového poradcu, lebo mi z toho moc neostane," pomyslel som si. Nasledoval krátky prípitok, právnička sa ospravedlnila a odišla. Rozmýšľal som, čo všetko nás čaká, aby sme splnili, k čomu sme sa zaviazali. Alex objednal nejaké ďalšie pitie. "Páčila sa ti čo?," spýtal sa Alex. "Kto?" "Hm," usmial sa. "No predsa Andrea! Veď si bol na ňu úplne prilepený" "Ó, prepáč, bol som do toho tak zabraný, že som si to vôbec neuvedomil." "To nič. Andrea je príma. Jedna z mojich najlepších ľudí. Potvora jedna! Však si je toho aj vedomá! Mal by si vidieť jej faktúry! Stojí ma celý majetok." "No.. to by si nebol ty, aby si na nej prerábal." Alex sa usmial "máš pravdu". Chvíľu sme mlčali. "Hm," povedal zadumane: "ale Andreu nemôžeš mať." "Čo že?! Ako mať?" Alex sa opäť usmial "Ty nevieš čo je to mať ženu?" "Ó, tak díky." Alex objednal ďalší drink. "Ale, ak si chcel nejaké rozptýlenie, šlo by to zariadiť." Zasmial som sa "nie díky." "Mám účasť v jednom podniku, ako by som to.. v jednej agentúre." "Ty prevádzkuješ aj bordely? To by ma teda fakt nenapadlo!," vyletelo zo mňa. "Prečo nie? No a prepáč. Žiaden bordel." "A čo to teda je?" "Ako som už povedal, agentúra, sprostredkovávame spoločnosť unaveným managerom." "Aj ty sám využívaš ich služby?," spýtal som sa. "Hm," usmial sa. "Samozrejme! Na čo by som to inak robil?" Mávol som rukou, "no, ako som už povedal, ja to nepotrebujem." Podišlo k nám nejaké mladé dievča. Pozdravila sa s Alexom a prisadla si k nemu. Bola to brunetka. Musela mať tak maximálne 19 rokov. Mala na sebe žlté vypasované tričko a krátku čiernu sukňu. "Peter, zoznámte sa, toto je Lucia." Sadla si celkom tesne k nemu a vymenili si zopár dlhších bozkov. Začal som sa cítiť trápne a rozlúčil som sa. Zavolal som si taxík. Asi o 10 minút mi zapípal mobil. Prišla SMS-ka od Alexa: "Ak by si chcel Luciu, stačí povedať..". Zasmial som sa. "Ten mi nedá pokoj ani v taxíku. Neviem čo si to zaumienil." ... Ale v noci sa mi o nej snívalo.. S Alexom sme sa stretli asi o týždeň. No v podstate som jednal s jeho ľuďmi z podnikov, kde sme mali zavádzať nový systém. Ale keď sme skončili prišiel aj Alex. Sadli sme si ku káve. Rozhovor sa opäť stočil na jeho "agentúru". Povedal som: "no ja by som z prostitútkou nešiel." "Tak po prvé: nezamestnávam žiadne prostitútky. Nemáme vôbec žiadnu budovu. Načo budovy? Máme len dievčatá. Je to výhodnejšie. netreba platiť podnájmy, ani dane z nehnuteľností.. A potom, prečo by si nešiel s prostitútkou?" "No to je jednoduché: prídeš tam, ona pozerá na hodiny, šup, šup rýchlo ťa urobí, aby to už mala za sebou a už ťa len skasíruje.." "Tak v tom z tebou úplne súhlasím.. Preto hovorím, že my neprevádzkujeme žiaden bordel. Napríklad Lucia robí v meste v nejakých potravinách. Pre agentúru robí len 2 - 3 dni za mesiac. A jednou vecou si môžeš byť istý, schôdzka začína a končí vtedy, kedy si to praješ ty. No málokedy končí skôr, ako vtedy, keď už aj tak vôbec nevládzeš," uškrnul sa Alex. "Zaujímavé. Ale ako som už spomínal, som šťastne ženatý.." "Škoda pre teba kamoš. Lucia vie byť fakt dračica, nevieš o čo prichádzaš.." "Čo by my mohla dať viacej ako manželka?" "No, to.. to musíš vedieť hlavne ty sám. Uspokojuje ťa sex s manželkou?" "Áno, samozrejme," hrdo som sa pousmial. "Úplne?" "Áno," povedal som, teraz už však z poznateľným zaváhaním. Alex si to všimol a zopakoval otázku: "Teda úplne?" "No vieš,.. ako by som to.. .. budeš diskrétny?" "Ako inak," povedal Alex. "No páči sa mi, keď je žena k mužovi v podriadenej úlohe." "Hm, a čo je na tom? To je predsa prirodzené!," zasmial sa Alex. "Chcel by si, aby sa ti nahá doplazila k nohám a bozkávala ti ich!". Vyrazil mi dych. "A keď by sa ti zdalo, že k tebe nie je dosť úctivá, prehol by si ju cez koleno a vyplatil jej zopár na holý zadok." Doslova sa mi zahmlilo pred očami, pretože som si celú situáciu predstavil a nemôžem povedať, že by ma to nechalo kľudným. "Trafil som aspoň trochu?" spýtal sa Alex. "Trafil si dosť presne. Ako si to uhádol?" "Hm," usmial sa Alex, "a toto ti myslím manželka nedopraje!" "Máš pravdu. A ako by som to.. od manželky by som to ani nemohol chcieť! To nejde!" "Chápem. No ak je to takto, potom ti doporučím niekoho iného ako Luciu..," povedal Alex v zamyslení. "A netráp sa tým, že by si myslel, že je to nejaká úchylka lebo čo. Mne sa tiež páčia podobné situácie," dokončil Alex. O pár dní sme boli s kolegami v jednom z jeho podnikov a robili nejaké prípravy. Nepríjemný deň. Doslova nič nám nefungovalo. Správca počítačovej siete mal dovolenku a nedal sa zohnať. "Aspoň keby mal zapnutý mobil, debil jeden, to by sa v našej firme teda nestalo," pomyslel som si. Práca pokračovala mizerným tempom. Zrazu mi volá Alex: "Peter prosím, ťa.. volala mi pred chvíľou sekretárka. Ekonómka potrebuje súrne dokončiť jednu správu, a nemôže sa dostať k svojim súborom. Normálne by som ťa tým neobťažoval, ale náš správca má dovolenku a je to fakt súrne a dôležité." "To že tu nemáte správcu a mal tu dnes byť a že celá sieť dnes štrajkuje, viem celkom dobre, trápim sa tu s tým už od rána. Dobre pošlem tam kolegu a spravíme to." "Peter, je to fakt dôležité, prosím ťa vybav to tam Ty *osobne*. Sekretárka ťa tam zavedie." "No keď myslíš, OK." Prešiel som koniec chodby a zabočil do poslednej kancelárie, ako mi ukázala sekretárka. Ekonómka ma už čakala. Bola to celkom pohľadná čiernovláska. Pomyslel som si "Alex, si tuším personál vyberá z modeliek!" Počítač bol fakt nejaký "domrvený". Ekonómka rozprávala čosi o akýchsi štatistikách, ktoré musí rýchlo niekam poslať a ja som sa pokúšal oživiť tú nefungujúcu digitálnu potvoru. Spomenul som si na to, o čom som sa s Alexom v posledných dňoch rozprával. Mysľou mi preletelo, aké by to bolo trebárs s touto ekonómkou. Nenápadne som si ju bližšie obzrel. Mohla mať tak 25 rokov, pohľadnú tváričku, vlasy mala čierne a sponkami zopnuté do nejakého zložitého účesu. Mala oblečenú bielu košeľu s krátkymi rukávmi. Bola celkom tenká a provokatívne priesvitná. Celkom jasne som pod ňou videl bielu podprsenku. Na stole zazvonil telefón. Zdvihla ho. Počul som len to čo hovorila ona: "Nováková, prosím. .. Dobrý deň pán Slavkovský. .. Áno. .. Ale, to nejde.. Ale,.. Áno. .. Áno. Prepáčte, pán Alex. .. Áno. Samozrejme. Áno." Položila. Ja som si ďalej robil svoju robotu. O chvíľu sa zdvihla a niekam odišla. Keď sa vrátila, všimol som si, že má rozpustené vlasy. "Uff, takto je fakt ešte krajšia," pomyslel som si. Sadla si za mňa a niečo sa pýtala. Otočil som sa a potom som si to všimol. Nemala podprsenku. Musela si ju dať dole, keď bola preč. Dvorce bradaviek sa cez tenkú košeľu črtali celkom jasne. Myslel som si, že sa mi sníva. Cítil som, ako som sčervenel a radšej som sa otočil k obrazovke. Bol som z toho celkom jasný. Zapípal mi mobil. Pozrel som sa na display. Prišla SMS-ka od Alexa. Stálo tam: "Vyjdi na chodbu a zavolaj mi." "No keď myslíš," pomyslel som si, vyšiel som na chodbu a vytočil jeho číslo. "Ahoj Peter! Spomínaš si ako sme sa minule bavili o tom čo sa nám páči?" "No..," už mi tie súvislosti začali dochádzať. "No tak to je ona. Veronika. Je fakt dobrá. Presne to čo potrebuješ. Moja osobná škola!" "Neviem čo tým chceš povedať," povedal som, ale už mi pomaly začínalo svitať, prečo sa vrátila s rozopnutými vlasmi a bez podprsenky. "Peter! Len pre Teba špeciálna akciová ponuka! Ak chceš, môžeš ju mať hneď teraz. To si asi nevšimol, ale okrem tej podprsenky som jej kázal dať si dolu aj nohavičky. A ona ma vždy poslúchne.. " Počul som, ako sa chlípne usmial. "Teda ak chceš.. môžeš ju vyzliecť, zviazať, trebárs nejakou šnúrou z počítača a pretiahnuť ju priamo tam na kancelárskom stole. Veronika je fakt delikatesa. .. Hm, sám som to tam s ňou už pár krát skúšal." "Ooo, no a čo tie štatistiky?" vyjachtal som "predsa ich musí okamžite niekam poslať." "Zabudni na štatistiky! Žiadne nie je treba, chcel som ťa len s ňou zoznámiť." Vyrazil mi dych. Ukončil som hovor a vrátil sa späť ku kolegom. Bol som ako omámený. povedal som im, "balíme dnes sa na to vykašleme.. nestojí to za nič." "Ale,.. už, .. už, to myslím pôjde," ohradil sa kolega. "Radšej teraz nemysli, a odchod." zavelil som a vyrazil von z budovy. Keď sme prišli k našemu autu, kľúče som podal kolegovi. "Dnes šoféruj ty. Ja som dnes úplne hotový". O päť minút znova zapípal mobil. SMS-ka: "myslím že sa ti páčila, rezervujem ti ju.. Alex". Odťukol som reply: "OK". Boli Vianoce. Štedrý deň. Miloval som sa s manželkou. Bolo to dobré. Ako zvyčajne. Ale keď som zavrel oči, videl som sa ako sedím v Alexovom podniku v kancelárii u jeho ekonómky a pozerám sa ako puk na dvorce bradaviek črtajúce sa jej pod bielou košeľou. Predstavil som si, ako mi povedal Alex, že pod nohavicami už nič nemala. Hm a keby som vtedy chcel, mohol som si to overiť.. preletela mnou vlna vzrušenia. "Akú moc ten Alex nad ňou musí mať, že ju 20 sekundovým telefonátom prinúti polonahú sa producírovať pred cudzím chlapom?". Zobral som zo stola mobil a nalistoval si správu. Poslednú SMS-ku som nezmazal. Stálo tam: "myslím že sa ti páčila, rezervujem ti ju.. Alex" Onedlho žena s deťmi na pár dní niekam odcestovala. Sedel som nad počítačom a na nič konštruktívne som sa nemohol sústrediť. Mobil ma pálil v rukách. Vytočil som Alexovo číslo. "Čau.. myslíš, že by sa to dalo zariadiť?" "Ako čo?" "Nóoo, ako by som to.. Tá.. ako sa volala?" "Ahá! No jasné. Veronika. Ale počúva na meno Nika. Stále čakám, kedy mi zavoláš. Kedy a kam chceš aby prišla?" .. "Nika je zvláštna, poznám viacero dievčat, ktoré môžeš rôznymi spôsobmi prinútiť, aby ti spravili po vôli, ale ona.. jej sa to páči. Nebudeš ľutovať." Dohodli sme sa že Veroniku vyzdvihnem v meste cca o 16 hodine a potom už bude program závisieť na mne. Na Internete som si medzitým prečítal zopár článkov a už som sa nevedel dočkať. Stretli sme sa presne ako to bolo dohodnuté. Nasadla si ku mne do auta. Nasmeroval som si to k nám domov. Všetci boli preč, teda sme mali celý dom pre naše hrátky. Pozdravili sme sa a začali nezáväzne baviť. "Ty Veronika, keď sme sa videli naposledy, nevedel som čo má Alex v úmysle a pravdu povediac si mi vyrazila dych. Preto som aj zdrhol tak rýchlo bez rozlúčky." "To nič. Alex sem tam máva bláznivé nápady. Ja som sa tiež cítila veľmi zvláštne." Rozhovor potom uviazol. Nevedel som čo sa mám pýtať, a nevedel som sa rozhodnúť ako budem postupovať. Tak sme chvíľu išli mlčky. Medzitým sme prišli k nám. Mali sme 2 poschodový dom, na kraji mesta. Okolo domu bola celkom rozľahlá záhrada dookola obrastená živým plotom. Vošiel som autom na pozemok a zavrel bránu. Potom sme vystúpili a vošli do domu. Cítil som sa zvláštne, nikdy inokedy som u nás inú ženu nemal. V predsieni na prízemí sme si odložili kabáty a prešli do obývačky, ktorá bola na poschodí. Stále som nevedel čo mám robiť a ako mám začať. Vytiahol som poháre a z chladničky šampanské. "Pripijeme si na naše stretnutie?" "Nie díky, nemám chuť na šampus.." "Aha," zarazilo ma to. Dostalo ma to z kontextu a tak som si len k nej sadol a chvíľu nechal udalostiam voľný priebeh Položila mi jednu ruku do rozkroku a druhou si začala rozopínať blúzku. Na tvári mala celkom znudený a rezignovaný výraz. Cítil som, že robí to, čo dostala prikázané. Druhou rukou mi začala pomaly v rozkroku hýbať. Bolo to celkom neosobné. Celkom tak, ako som si to predstavoval v bordeli. Ešte že sa nedívala na hodiny. "Alexi, Alexi..," pomyslel som si. Keď si roztvorila blúzku a objavil sa kúsok jej nahého tela, zapracovali vo mne reflexy a moje vzrušenie začalo stúpať. Rozopla mi rozparok a rukou vkĺzla na slipy. Bolo mi jasné, že keď to nestopnem, tak o 20 minút sa môžeme rozlúčiť, pretože bude po všetkom. Tak som si to ale nepredstavoval. Bál som sa, že keď jej niečo prikážem, tak odmietne a vysmeje sa mi. Potom som sa rozhodol. Chytil som ju za ruku, ktorou ma hladila v rozkroku a odložil ju nabok. Potom som vkĺzol mojou rukou pod jej otvorenú blúzku a pohladil ju po bruchu a po čipkovej podprsenke. Potom som jej vložil roku do vlasov. Otočil som si zopár prameňov okolo prstov. A potom som ruku rýchlo skrútil. "Auu!" Zasyčala od bolesti. "To bolí!" Nepovolil som, ale potiahol jej hlavu tak, že mi musela pozerať do očí. "Čo ti povedal Alex, keď ťa sem posielal?" "Nóo, že sa mám s tebou stretnúť v meste.." "Nič viac?" "Nie."


...::: Tip pro Vás: Nůžkové skřipce na bradavky s řetízkem :::...
Sexshop Sexujte.cz


"Nehovoril, ti že mu zvlášť záleží na tom, aby som bol spokojný?" "No, vlastne áno. Hovoril niečo také. Niečo sa ti nepáči?" "Áno nepáči. Budeme sa hrať tak, ako to chcem ja?" "Ale.. áno. Čo by si chcel?" "Budeš moja otrokyňa, moje poslušné domáce zvieratko." "No keď si to praješ..." Neznelo to veľmi presvedčivo. "No, ale nejako musíme začať," pomyslel som si. "Takže v prvom rade.. budeš ma oslovovať Pane. .. A hneď dostaneš aj prvú úlohu. Na otrokyňu máš na sebe priveľa šatov. No.. v podstate momentálne nebudeš potrebovať žiadne. Takže bež dole do predsiene. Zlož si zo seba všetko, čo na teba nepatrí a vráť sa naspäť sem. Čo ty na to?" "Dobre.." "Budeš odpovedať: áno Pane. Je ti to jasné?" "Áno Pane." Otočila sa a vybrala sa dole do predsiene. "Ešte počkaj! Keď sa budeš vracať, prídeš štvornožky. .. Ako správne domáce zvieratko." "Áno, Pane." A možno sa mi to iba zdalo, ale zdalo sa mi, že som v jej hlase zahliadol kúsok záujmu. Dnes po prvý krát. O chvíľu sa skutočne vrátila. Bola nahá, tak ako som jej to prikázal. Skutočne štvornožky. Bolo to zvláštne. Zastala asi v strede miestnosti. Nahá bola nádherná. "Ešte krajšia by bola, ak by si rozpustila tie vlasy," pomyslel som si. "Poď až úplne ku mne!" Poslúchla. Špičkou nohy som sa jej dotkol brady a jemne jej vyvrátil hlavu tak, aby sa mi pozerala do očí. "A teraz si pripijeme!" "Ako si prajete Pane." "No vidíš, to už je lepšie. No, ale ako vidím nesplnila si moje prianie, tak ako som ti prikázal! Budem ťa musieť potrestať." "??" spýtavo sa na mňa pozrela. "Máš 20 sekúnd na to aby si na to prišla a pre tentokrát ti odpustím." Uplynulo asi 20 sekúnd. "Takže nevieš.. Dobre, zopakuj mi teda čo som ti prikázal!" "No, mala som ísť dole, vyzliecť si šaty a vrátiť sa štvornožky. Snažila som sa.." "Takže ty ani nepočúvaš, čo ti hovorím! Myslím, že to vyzerá na druhý trest." "Môj Pane, ja skutočne neviem.." "Tak ti to poviem. Mala si zo seba zložiť všetko, čo na teba nepatrí. No a tie sponky vo vlasoch na teba nepatria. Takže si ich okamžite zlož." Sadla si a povyťahovala si sponky z vlasov. "Dobre daj ich sem. Položíme ich sem na stôl. Bude to dôkazový predmet č.1. Aby sme na to neskôr nezabudli." "Nezabudli na čo?" "Buď ticho! Rozprávať budeš vtedy a len vtedy, keď ťa k tomu vyzvem. Je ti to jasné! Očakávam, že sa mi ospravedlníš!" "Áno, Pane. Prepáčte Pane. Už sa to nebude opakovať." "Dobre. Tak sa mi to páči. Ako som povedal tie sponky položíme sem, aby sme nezabudli, že ešte ťa čaká trest, že si neuposlúchla môj príkaz a ani si si nepamätala jeho presné znenie." Tak a teraz si konečne pripijeme. "No a tuším si zabudla, že si štvornohé zvieratko! Pekne naspäť na všetky štyri! .. A zvieratko! Zakrúť mi trocha zadočkom a pohúpaj prsami, nech mám z teba aj nejaký estetický pôžitok." Nalial som jej asi tri poháre šampanského, aby sa na začiatok trocha uvoľnila. Situácia už našťastie nabrala smer, ktorý mi vyhovoval viac, ako na začiatku. Podišiel som k nej. Prsia jej viseli kolmo k zemi. Pohladil som jej bradavky a videl som ako sa zdurili. "Hm," usmial som sa. "Dobre." Potom som jednu stisol. "Au!" trhla sebou, ale zostala na mieste. "Čo? Bolí?" "Trocha." "Tak toto by mi u manželky neprešlo," pomyslel som si. Zatlačil som ešte raz, ale tentokrát som bradavku nepustil. "Áááu. Áá," vzlykala a triasla sa. Ešte chvíľočku a pustil som ju. "Bolí?" "Áno." "Hm, to je dobre. Aj ťa to má bolieť." "Ako chcete Pane." "Páči sa ti to? Páči sa ti bolesť?" "Ak sa to páči Vám Pane, potom sa to páči aj mne." "Chceš ešte?" Zaváhala. "Áno." "No, nebolo to veľmi rozhodné. Popros!" "Prosím, Pane.." "Čo?" "Ak sa Vám to páči. Pôsobte mi bolesť." "Čo mám s tebou robiť?" "Hocičo. Čo chcete, čo Vás napadne." Pohladil som ju po zadku. "Roztiahni nohy!". Poslúchla. "Viac, ešte viac." Zašiel som jej prstami do škáročky medzi nohami. Bola vlhká. Zavzdychala. "Výborne, Nika. Vidím že neklameš. Neboj, budeš spokojná. Dobre psíčku. Na začiatku si ťa musím trocha skrotiť a vycvičiť. Ale prejdeme dole do predsiene. Tu hore na koberci by si to mala príliš ľahké." Zišli sme dole do predsiene. Bola to menšia svetlá miestnosť s bielošedou dlažbou. Na kraji bola lavica, v rohu prútený stôl s dvoma kreslami. Sadol som si do jedného s nich. Ukázal som jej aby podišla bližšie. Stále išla štvornožky, tak ako som to chcel. Chvíľu som čakal. "Dobre. Postav sa!". Poslúchla. "Dobre. Ruky si daj za hlavu. Vtiahni brucho a nohy k sebe!" Brucho mala ploché a pevné, takže ani nemala moc čo vťahovať. Cítil som ako vo mne stúpa vzrušenie. Vstal som a pristúpil k nej. Pozerala mi do očí. "Hm, keď si to nebudem priať inak, budeš sa pozerať kúsok pred seba na zem." Sklopila oči. Prsia sa jej dvíhali a klesali a nemohol som od nich odtrhnúť zrak. "Dobre. Zapamätaj si to. Bude to poloha číslo jedna. A teraz si ľahni na brucho na zem.". Chcela si pomôcť rukami. "Hej! Tie ruky si nechaj tak, ako ich máš, nebudeš si to zľahčovať. .. Dobre zapamätaj si, poloha číslo dva." "A teraz si to vyskúšame. Vztyk! .. To nie je ono! Rýchlejšie!" Postavila sa. "Dobre. .. Ľahni! Rýchlejšie! Vztyk! Ľahni! Vztyk! Ľahni! Vztyk! Ľahni!" Podišiel som k nej a čupol si k jej hlave. Dýchala zrýchlene. Tvár mala obrátenú k podlahe. Chytil som ju za vlasy a jemne jej otočil tvár k sebe. "Tuším si sa nám nejako zadýchala. Nemáš kondičku." "Áno Pane. Prepáčte Pane." "Nič to. Nevadí. Nie je ti chladno na tých kachličkách?" "Áno. Je." "Hm, to je dobre. Ale čo mi vadí, je že si zabudla, kam sa máš pozerať." Potiahol som ju za vlasy. "Ááá. .. Prepáčte Pane. Prosím potrestajte ma." "Keď budem chcieť aj na to príde. Páči sa ti to?" "Čo máte na mysli Pane?" "To čo s tebou robím." "Nó.. .. áno, v podstate áno." "Myslíš, že si ešte stále vlhká?" "Nó.. to celkom určite." Zasmial som sa. "Dobre pozriem sa. A teraz sa postav na všetky štyri. Ruky si spoj a polož si na ne hlavu. Zadoček vystrč a konce nôh čo najďalej od seba! Viac. Ešte viac. Tak široko, ako ti to pôjde. Dobre." Prsia sa jej hojdali kúsok nad zemou. "Prsia viac k zemi!" Začal som ju hladiť. Po zadku, po stehnách, po chrbáte a medzi nohami. Začala vzdychať. Najprv slabúčko a neskôr silnejšie. Pokúšala sa hýbať zadkom, aby zintenzívnila moje pohyby. "Prosím.. Pane. . Prosím." "Čo by si rada?" "Prosím, spravte mi to, alebo to aspoň dovoľte mne." Pokračoval som v pohyboch, ale dával som pozor, aby som sa nedotýkal príliš citlivých miest, iba sem tam :-). Vykríkla vzrušením. A tak som prestal. "Ty chceš naozaj orgazmus pred tým, než ho budem mať ja?" "Prepáčte Pane. Už sa nedokážem ovládať." "Dobre. Nevadí. To sa mi práve páči. Hm, Alex spomínal, že prinesieš nejaké pomôcky." "Áno. Sú v taške pri vešiaku." "A prečo si mi ich nedala sama?" "Nó.. ja som nevedela.." "Čo si nevedela?" "Nó.. nevedela som.. nechcela som.. vlastne som sa hanbila." "Ahá!" Podišiel som k vešiaku. Bola tam biela igelitka a v nej ešte jedna. V nej bolo niekoľko kožených remeňov, zopár lesklých pochrómovaných pút a bičík. Čierny, kožený bičík. Vrátil som sa k nej a sadol jej medzi roztiahnuté nohy. Opäť som ju chvíľu hladil po stehnách pokým nezačala vzdychať. Jednou rukou som jej roztiahol ohanbie a druhou prešiel koncom bičíka stredom otvorenej škáročky. Zachvela sa. "Vieš čo mám v ruke?" "Áno." "Nebolia ťa ešte kolená?" "Áno. Bolia." "Je ti to nepríjemné?" "Áno. .. Áno Pane." "Moc?" "Dosť. Ale ešte to vydržím." "A prečo si mi to nepovedala?" "Nechceli ste aby som hovorila, keď sa ma nepýtate." "Správne. Môžeš sa otočiť na chrbát. A zapamätaj si polohu. Nazveme ju poloha mačička. Hm. Nadržaná mačička." Otočila sa. "Dobre. Ruky si nechaj spojené za hlavou. Nohy pokrč v kolenách a.." Usmial som sa. "To iste uhádneš. Roztiahni ich. Čo najviac. .. Dobre." Začal som ju hladiť. Po chvíli začala opäť vzdychať. Švihol som sa bičíkom po ruke. Pomerne slabučko. Chcel som len vyskúšať aké to je. Zabolelo to. "Toto na teba používa Alex?" "Áno. Tento a všelijaké iné." "Vieš čo s tebou teraz urobím?" "Zbijete ma." "Páči sa ti to?" "Keď ma bijú?" "Áno." "Nó.. ani veľmi nie." "Nie?" "Chceli ste pravdu, či nie?" "Ale samozrejme. Dobre. Prečo sa potom nechávaš biť?" "Pán si to obyčajne praje." "A to sa ti páči? Páči sa ti keď musíš poslúchať?" "Áno." "Dobre. Spravíme to teda inak. Nebudem ťa biť. Naopak. Dám ti čo si chcela. Môžeš si to urobiť." "Díky. Pane." "Si praváčka alebo ľaváčka?" "Praváčka." "Hm, dobre. Tak mi daj ľavú ruku." Podala mi ruku. Vložil som jej ju do rozkroku. Oddelil som ukazováčik a namočil ho do škáročky. Automaticky ním začala hýbať. "Okamžite prestaň! Ešte nevieš všetky podmienky!" Prestala a čakala. "Vidíš na boku na stene tie hodiny?" "Áno. ??" "Si dosť nadržaná?" "Dosť." "Nadržaná sučka. Dobre. Myslíš, že to jedným prstom stihneš za 30 sekúnd?" "No neviem. Pane." "No keď nevieš. Potom ti bude musieť stačiť 20 sekúnd. Takže teraz je sekundová ručička na šestke. Keď príde k dvanástke začneš. Ale pozor. Keď bude ručička na štvorke prestaneš. Jasné?" "Áno. Áno Pane." Začala. Sekundy plynuly a ručička prešla cez štvorku. Povedal som: "Máš smolu nestihla si to!" A s tými slovami som ju švihol bičíkom po vnútornej strane stehna. Tak silno ako som len vedel. "Auuuu!! Auu!!" Zvrieskla. V momente si sadla, stisla nohy k sebe a ruky si priložila na postihnuté miesto. "Ukľudni sa a ľahni si naspäť! Nestihla si to a navyše si nedodržala to, čo som ti povedal." "Nedalo sa to stihnúť." "Ja viem, ale to je tvoj problém." Poslúchla. Pás na jej stehne nadobúdal tmavo červenú farbu. Pohladil som ju. "Páčiš sa mi. Si fakt dobrá. Už ťa nebudem ďalej trápiť." Sadol som si do kresla. Pohodlne som sa uvelebil a rozopol si rozparok na nohaviciach. Už by som to aj tak dlhšie nevydržal. "Poď sem. Máš rada orálny sex?" Bičík som odhodil. Bolo vidieť, že jej odľahlo. "Áno." "A sperma?" "Nó.. dá sa to. Ako si prajete Pane." "Hm.. dobre takže do toho. A pomalinky. Pekne pomalinky." "Rada. Myslím, že budete spokojný." A bol som spokojný. Už dlho som niečo podobné nezažil. Keď som dosiahol vrchol, nechala si ma v ústach. Pozrel som na hodinky trvalo to snáď 20 minút. Bol som doslova hotový. "Si fakt dobrá. A teraz ty. Tentokrát žiadne podmienky. Urob si to tak, aby sa ti to páčilo. Alebo predsa jedna podmienka, nechaj si hlavu tam kde ju máš." ..... Neskôr sme prešli hore a dopili zvyšok šampanského. "Obleč sa. Pre dnešok to necháme tak." "Ako chcete, ale mám čas až do rána.." "Nie. Stačilo." Odprevadil som ju dole. Keď bola už vo dverách otočila sa ku mne a povedala: "Môžem ťa ešte o niečo poprosiť?" "Ale áno. Samozrejme." "Povieš Alexovi, že si bol som mnou spokojný?" Usmial som sa. "Bež už!"


...::: Tip pro Vás: Souprava pomůcek pro klystýr :::...
Sexshop Sexujte.cz


0 komentářů.
o mně  l  podpořte mě  l  fotografie  l  video  l  povídky  l  návody  l  odkazy  l  užitečné programy  l  návštěvní kniha  l  ICQ list  l  bazar  l  English
...::: © 2001 - 2017 Lenka Bondová :::: Hosting : IPsystems s. r. o. :::: Design © 2002 Varial :::...